Plesne v domácnosti: Ako s nimi bojovať? Radia odborníci

Zdravé bývanie: Čo radí odborník na plesne

Vlhké interiéry idú ruka v ruke s nevzhľadným a niekedy aj so zdraviu škodlivým spoločníkom: plesňami. Ako plesne vznikajú, aké rôzne druhy plesní existujú, ako sa dá s nimi bojovať a mnoho mnoho ďalšieho, na to sa pýtame Christiana Bäunarda - odborníka na škody spôsobené plesňami.

Pán Bäunard: Ako vznikajú plesne v interiéri?

Na zistenie, či v domácnosti hrozí pleseň alebo nie, vždy rád používam príklad studenej fľaše s vodou a vlhkého letného vzduchu.

Ak v lete postavíte na terasu fľašu studenej vody z chladničky, okamžite začne „bublať“. Dôvod je jednoduchý: teplý letný vzduch obsahuje veľa vlhkosti, a preto dokáže absorbovať aj primerane veľa vody, zatiaľ čo studený vzduch dokáže uskladniť menej vody.

Keď sa teplý, vlhký vzduch dostane do kontaktu so studeným povrchom fľaše s vodou, ochladí sa. Keďže však ochladený vzduch dokáže udržať menej vody, prebytočná voda kondenzuje a usádza sa na vonkajšom povrchu studenej fľaše. V takomto prípade hovoríme o kondenzácii.

Ak si tento príbeh prenesieme do miestnosti, bude to vyzerať takto:

Namiesto fľaše so studenou vodou sa pozrieme na stenu, napríklad na roh vnútornej steny spálne. A namiesto teplého vlhkého letného vzduchu použijeme vzduch v miestnosti. Ak je tento vzduch v miestnosti príliš vlhký a teplý vlhký vzduch v miestnosti sa dostane k studenej stene, teplý vzduch sa ochladí. Keďže už vieme, že studený vzduch uchováva menej vody, voda sa uvoľňuje a usádza sa na omietke, čím ju zvlhčuje a spôsobuje kondenzáciu - ideálnu živnú pôdu pre vznik plesní. Tento typ kondenzácie možno často pozorovať na okenných tabuliach, kde sú niekedy viditeľné jasné stopy vody.

Dá sa kondenzácii zabrániť?

Ak je v dome príliš vysoká vlhkosť vzduchu, je tiež veľká pravdepodobnosť, že môže dôjsť ku kondenzácii. Relatívna vlhkosť vzduchu by sa preto mala vždy pohybovať niekde medzi 40 a 50 percentami. Vlhkosť vzduchu vo vlastnom byte či dome môžete ľahko skontrolovať pomocou meracích prístrojov (vlhkomerov), ktoré sú bežne dostupné v obchodoch, ako aj na internete a sú aj pomerne cenovo dostupné.
Čím nižšia je vlhkosť vzduchu v interiéri, tým menej vody môže vzduch absorbovať. To tiež znamená, že menej vlhký vzduch v miestnosti vedie aj menej často k skondenzovaniu vody na stenách, napr. v spálni.

Ako dosiahnuť ideálnu vlhkosť v interiéri?

Veľmi účinnou zbraňou môže byť dostatočné vetranie počas chladného obdobia. Takto to funguje: V prvom rade je dôležité poznať relatívnu vlhkosť vzduchu v dome či v byte - tú možno pomerne ľahko zistiť pomocou vlhkomeru. Ak je vlhkosť vyššia ako 60 %, mali by sa vetrať tak dlho, kým vlhkomer neukazuje približne 40 %. Prospešné je to najmä v zime, pretože studený vonkajší vzduch je suchý.

Keď sa vlhkosť v miestnosti pri otvorenom okne zníži na 40 %, okno môžeme opäť zatvoriť. Meracie zariadenie by však malo vlhkosť naďalej monitorovať. Ak vlhkosť opäť stúpne nad 60 %, znamená to, že vlhkosť z nábytku, oblečenia, posteľnej bielizne a muriva sa uvoľňuje späť do vzduchu v miestnosti, čo spôsobuje opätovné zvýšenie vlhkosti. V takom prípade je preto nevyhnutné miestnosť opäť vyvetrať.

Tento proces sa musí opakovať počas jedného až troch dní tak, aby sme dospeli k cieľu, že vlhkosť vzduchu zostane na úrovni približne 45 % aj pri zatvorenom okne.

Kde sa plesne vyskytujú najčastejšie?

Plesne sa vždy tvoria na vlhkých a teplých miestach, čím vytvárajú vhodné podmienky na rozmnožovanie. Patria sem nátery na stenách, omietky a sadrokartón. Ale aj predmety každodennej potreby, ako sú kožené topánky, oblečenie, lyžiarske topánky, kufre a sedlá bicyklov, poskytujú ideálne podmienky na zamorenie plesňami.

Pre vznik plesní je vhodným prostredím najmä domáci prach. Avšak plesniam sa pozdávajú aj povrchy, ako napríklad sklo, plastové alebo gumové tesnenia.

Aké druhy plesní existujú a ako ich rozpoznáme?

V princípe rozlišujeme dobré a menej dobré typy plesní:

• Dobré druhy plesní zvyčajne aj chutia, napríklad ušľachtilá pleseň, z ktorej sa vyrábajú syry ako rokfort, gorgonzola a camembert. Táto pleseň dodáva syru nielen zvláštnu textúru, ale aj charakteristickú arómu. Alebo Aspergillus oryzae - pleseň, ktorá sa v ázijskej kuchyni používa na fermentáciu sójovej omáčky, saké a misa.
• Medzi menej príjemné druhy patria tisíce druhov plesní. Je ťažké určiť ich presný počet, pretože plesne sa šíria rôznymi spôsobmi. Odborníci odhadujú, že na celom svete by mohlo existovať 100 000 až 300 000 rôznych druhov plesní.

Medzi najčastejšie typy plesní vyskytujúcich sa v obytných priestoroch a budovách patria:

1. Aspergillus: Tento rod je veľmi rozšírený a môže vznikať na potravinách, ako aj v interiéri, kde je vlhko. Jeho výtrusy majú zelenkastú farbu.
2. Penicillium: Tento druh plesne sa často vyskytuje v chladnejšom prostredí, je známy svojou modrozelenou farbou a priemyselne sa používa aj na výrobu antibiotika penicilínu.
3. Cladosporium:Táto pleseň sa často tvorí na hnijúcich organických materiáloch a na vlhkých miestach, ako sú drevené okenné rámy a klimatizačné jednotky. Tento typ plesne je rôzne sfarbený, najmä do hnedých tónov, ako je olivová, čierna a žltohnedá až sivá.
4. Stachybotrys chartarum: Známa aj ako „čierna pleseň“.

Existuje neviditeľná pleseň?

Áno, vo všeobecnosti platí, že ak je cítiť zatuchnutý zápach, ale pleseň viditeľná nie je, môže ísť o neviditeľnú pleseň. Takéto napadnutie sa však dá zistiť len pomocou forenzných metód v stavebníctve. Z tohto dôvodu, ak má človek podozrenie, že cíti zápach plesne, mal by tento kontaktovať súdneho znalca, aby mohol určiť celý rozsah napadnutia a vypracoval vhodný plán čistenia.

Aké zdravotné následky môže mať napadnutie plesňami?

Je to veľmi komplexná téma, ktorá ešte nie je dostatočne preskúmaná. Medzi známe príznaky a ochorenia, ktoré môžu vyvolať plesne v domácnosti, patria dýchacie problémy, bolesti hlavy, bolesti hrdla, chrapot, kašeľ, alergické reakcie, bolesti žalúdka a nevoľnosť.

Fyzické príznaky, ako je svrbenie kože, výtok z nosa, podráždenie očí a kašeľ, ktoré po opustení miestnosti úplne zmiznú, môžu poukazovať, že príčina ťažkostí je práve v miestnosti.

Aké konkrétne tipy nám odporučíte ako prevenciu vzniku plesní?

Je to relatívne. Keďže príčinou vzniku plesní je vždy vlhkosť, treba sa ju vždy pokúsiť odstrániť. Ak je teda vlhkosť v interiéri príliš vysoká, je nutné ju redukovať. Niekedy sa to týka aj väčších stavebných objektov, napríklad prasknutého vodovodného potrubia, zatekajúcej strechy alebo stúpajúcej vlhkosti, ktorá je často prítomná v starších budovách. Len ak sa odstránia príčiny, možno dostať problém s plesňami pod kontrolu.

Môj tip: Je potrebné pravidelne odstraňovať prach z okien a kondenzát z okenných tabúľ. Oba kroky napomôžu znížiť vlhkosť a obmedziť živnú pôdu pre plesne.

Čo však urobiť, ak sa tam už pleseň nachádza?

Plesne treba vždy odstrániť, bez ohľadu na to, ako sú sfarbené. Ak ide o menšie plochy, je vhodné ich čistiť 80-percentným alkoholom. Pri čistení je nevyhnutné chrániť sa špeciálnymi okuliarmi a po zákroku použiť na prsty kefku, ako aj bielu handričku.

Dôležité: Sadrokartónové steny sa nedajú čistiť a je nutné ich po napadnutí plesňou vymeniť.
Hladké povrchy možno čistiť bežnými čistiacimi prostriedkami pre domácnosť. Oblečenie, posteľnú bielizeň a obuv možno prať v práčke. Kožené výrobky napadnuté plesňou musí posúdiť odborník.

V prípade rozsiahleho zamorenia plesňami vždy odporúčam situáciu konzultovať s odborníkom alebo firmou, ktorá sa na uvedené špecializuje, aby sa mohli preskúmať príčiny a vypracovať plán sanácie.

Dodatočný tip: V tomto článku sa dozviete, ako vykonávať jarné upratovanie šetrne k životnému prostrediu.